Ku maľovaniu som sa vrátila, od mojich detských čias, pred cca šiestimi rokmi počas mojej cesty hľadania zmyslu života. Predstavovalo pre mňa také svetielko v tme, ktorou som si prechádzala. Vždy som sa tešila na hodiny, ktoré som absolvovala na rôznych kurzoch.

Dnes už viem, že toto svetlo je od začiatku moja radosť z prítomného okamihu. Keď tvorím, som sama so sebou, som sama sebou a je to čas kedy na čas zabúdam.. často sa pristihnem, že je 1h či 2h po polnoci, a že by som už aj mohla ísť spať 😀 Počas maľovania vypínam hlavu a prejavuje sa len moja duša.. a to je to, čo ma napĺňa radosťou.

Prajem si, aby si každý z nás dovolil oveľa viac prežívať svoje prítomné okamihy.. Verím, že vďaka tomu by sme sa viac usmievali a tvorili svoje životy s radosťou 😉

in..