Keď to nejde po dobrom, tak to ide …
V tieto dni je každý z nás „donútený“ byť sám so sebou. Či už sme doma sami alebo s blízkymi, aj tak čelíme len a len sami sebe. Svojmu bytiu. Či ne-bytiu? Budúcnosti? Strachu z budúcnosti? Čelíme strachu. O seba, o blízkych, či budeme mať … dostatok, dostatok, dostatok… ŽIVOTA? Čelíme strachu zo smrti?
Zrazu sa zastavil život na aký sme zvyknutí. Čakáme čo bude.
Zrazu máme priestor na uvedomenie si toho, čo si uvedomiť máme.
Ako inak si má ľudstvo uvedomiť to, čo si má uvedomiť, aby prežilo? Iba tak, že sa zastaví, stíchne a naslúcha. Sebe. Životu. Svojej sile. Pretože to, čo dnes žijeme, aj to vytvorilo ľudstvo. Človek má silu život dať, ale ho aj vziať. Čo je viac, ako táto sila? Výtvor týchto dni či týždňov životy berie. A prináša trápenie, bolesť, smútok, beznádej, strach … Avšak sami sme si vybrali … my sme tvorcovia svojich životov. A preto je len na nás, čo sa bude diať ďalej. Je to na uvedomení každého z nás. Už nezmeníme to, čo sa udialo. Avšak máme v rukách moc na vytvorenie toho, čo bude. Kam naša sila bude smerovať ďalej. Ku vytváraniu života alebo ku smrti?
Najnovšie komentáre